Jedno správne slovo môže zastaviť konflikt. Jedno nesprávne ho môže rozhorieť.

Za vyše tridsať rokov v zdravotníctve som pochopila jednu vec: pacienti si nepamätajú, čo sme im povedali. Pamätajú si, ako sa pri nás cítili.

Pamätám si pacientku, ktorá sa mi prišla poďakovať. Nie za liečbu. Za obyčajný pozdrav na chodbe. Za to, že som sa na ňu pozrela ako na človeka.

Dve desaťročia som pracovala v psychiatrickej starostlivosti, neskôr na manažérskej pozícii. Dnes som opäť sestrou pri lôžku. Nie je to krok späť. Je to krok bližšie k realite.

Psychiatria ma naučila, že za hnevom býva strach. Za agresiou bezmocnosť. A za konfliktom často človek, ktorý už nevie inak. Z manažérskej pozície som zase videla, ako často zostávajú zdravotníci sami v situáciách, na ktoré ich nikto nepripravil.

Keď som kedysi hľadala vzdelávanie o komunikácii v náročných situáciách, na Slovensku som ho nenašla. Tak som si cestu hľadala sama, cez odborné vzdelávanie, supervíziu a lektorskú prípravu. Dnes robím pre zdravotníkov to, čo som kedysi hľadala ja.